Používame súbory cookies, ktoré nám umožňujú posktyovať lepšie služby. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií o cookies
Súhlasím

Na vine sú baby!

Autor Mgr. Ivan Cafík , pridané 28.02.2018, 00:45
Moja cesta až do Health Gymu

Volám sa Ivan Cafík, mám 27 rokov a trénujem už vyše 8 rokov. Celá moja rodina má pozitívny vzťah k športu a k tomu som bol odmalička vedený aj ja. Keďže som bol živé a pohybovo celkom nadané dieťa, zapísali ma rodičia ako 6 ročného do futbalového klubu. Časová nevhodnosť tréningov, ale predovšetkým vtedajšie zdravotné problémy spôsobili,  že som s futbalom musel po pár rokoch skončiť.  Práve v tom období nastúpila vlna internetu a počítačových hier, čo, bohužiaľ, zlákalo aj mňa.  Dlhé hodiny strávené sedením za počítačom, spôsobili, že k mojej už aj tak chudej  postave, bez adekvátnej svalovej hmoty, pribudlo aj zlé držanie tela.  Samozrejme, vtedy ma to až tak netrápilo, mal som málo rokov na to, aby som pochopil,  že takéto trávenie času nie je pre moje telo dobré a nepočúval som rodičov, ktorí sa ma snažili trošku rozhýbať. Napokon sa to však podarilo môjmu staršiemu bratovi (a som mu za to veľmi vďačný), ktorý ma doviedol do posilňovne v škole,  kde učil náš otec.  Okrem toho, došiel som do veku, kedy som sa začal zaujímať o dievčatá, a to bol dosť motivujúci impulz na získanie tej správnej svalovej hmoty. :-)  Brat ma naučil všetky potrebné základy a začal som pravidelne "dvíhať váhy". Neskôr som do posilňovne zobral aj spolužiaka, s ktorým sme tam makali pravidelne každý deň po škole a navzájom sa motivovali. Vykonávali sme klasické kulturistické tréningy a neustále sme sa snažili hľadať nové cvičenia, ktoré nás posúvali ešte ďalej. Za dva roky tvrdej driny sa mi podarilo pribrať približne 15 kg svalovej hmoty, čo ma nesmierne tešilo. Stále ma však trápilo zlé držanie tela ako dôsledok dlhého vysedávania za počítačom. Ani vtedy som totiž ešte nevedel, že niektoré cvičenia a nevhodný, tzn. takmer žiadny strečingový tréning tento stav ešte viac prehlbovali. A tak som pokračoval s klasickými cvičeniami, ktoré ale postupne prestávali byť pre mňa dostatočne stimulačné. Začal som sa obzerať po niečom novom a objavil som tzv. street workout, športovú aktivitu, pri ktorej vám ako cvičebná pomôcka stačí napr. obyčajná preliezka niekde v parku a potom je už vaším hlavným tréningovým nástrojom iba vaše telo.  Street workout bol  v tom čase na Slovensku ešte len v plienkach a tých, ktorí sme sa o tento šport zaujímali, bolo len zopár.  Napriek tomu môžem povedať, že to bola super komunita, v rámci  ktorej sme sa všetci navzájom motivovali, a vďaka ktorej som opäť nabral nielen svalovú hmotu a silu, ale najmä nový rozmer vedomostí i skúseností s cvičením s vlastným telom. Svoje novonadobudnuté schopnosti som sa rozhodol začať prezentovať na sociálnych sieťach a vtedy som dostal prvé návrhy na to, aby som trénoval iných. Pamätám si, ako ma nesmierne potešila predstava,  že môžem niekoho učiť to, čo viem ja, že som mu príkladom, a že navyše za to môžem dostať aj finančné ohodnotenie. Prvýkrát som pocítil, že toto je to, čo by som naozaj chcel robiť. Koniec koncov, bol som úspešným absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu UK, a hoci som si nikdy nemyslel, že by som mohol byť trénerom, zrazu mi ohľadom mojej budúcnosti všetko začalo dávať zmysel.  A tak som začal zopár ľudí trénovať a popritom som naďalej intenzívne pokračoval vo vlastnom cvičení. Dôsledkom preťažovania, nedostatočnej regenerácie a najmä už viackrát spomínanej zlej postúry sa ale časom dostavili prvé vážnejšie zdravotné problémy s kĺbmi.  Na istý čas som musel prestať so silovým cvičením. Začal som pátrať po podstate mojich problémov a zistil som,  že je to práve zlá postúra, ktorá mi ich spôsobuje. Popri veľkej sile vychádzajúcej z najmä povrchových svalov, ktoré však neboli vôbec schopné adekvátneho natiahnutia, som mal veľmi slabé posturálne (vnútorné) svalstvo,  a kvôli tomu moje kĺby nepracovali tak ako by mali a preto aj dochádzalo k ich preťažovaniu. To bolo hlavným podnetom na to, aby som začal posúvať moje vzdelávanie do iných sfér. Na základe tejto skúsenosti som sa  naučil lepšie vnímať a analyzovať pohyb, zistil som, že treba sa naučiť aj správne regenerovať, riešiť postúru, mobilitu, stabilitu, dynamiku atď. Svoje vlastné skúsenosti i novonadobúdané vedomosti som mohol využiť aj pri trénovaní druhých a popri tom si tiež uvedomiť, že pre kvalitné trénovanie je nutné dbať na individuálne pristupovanie, efektivitu, kreativitu, individuálne motivovanie, systematické a metodické vysvetľovanie, využívanie rôznych variácií, pomôcok atď. Došlo mi, že to vôbec nie je také jednoduché ako sa zdá ,a že sa potrebujem neustále vzdelávať na to, aby som bol skutočne dobrým trénerom. Podobný názor mal aj môj bývalý spolužiak Martin Sári, s ktorým som sa v rámci spoločného vzdelávania v tom čase už lepšie poznal, a tak sme dali hlavy dokopy a otvorili sme našu prevádzku Health Gym na Dlhých Dieloch.

Naďalej sa obaja s Martinom vzdelávame a svoje vedomosti i skúsenosti si navzájom odovzdávame.  Sledujeme, zaobstarávame si a priebežne študujeme odbornú literatúru a nové informácie a skúsenosti sa snažíme získavať aj absolvovaním špeciálne zameraných odborných školení i certifikovaných kurzov. Obaja sa zároveň snažíme, aby naše zariadenie spĺňalo podmienky zamerané na individuálny prístup, na zdravie, kvalitu a komfort pre klienta. Zatiaľ sa nám to úspešne darí, keďže už vyše roka môžete cvičiť s nami v Health Gyme.